Čo navštíviť v regióne Kilimanjaro (+VLOG)
Kilimanjaro je bohatý región na aktivity, ktoré vám dovolia sa integrovať do lokálnej spoločnosti a spoznať Tanzániu lepšie. Tento článok je plný zábavných zážitkov, ktoré sme zozbierali počas návštevy vodopádov, kávovej plantáže, lokálnej základnej školy alebo jazera, ktoré sa nachádza na hraniciach s Keňou. Sledujte naše dobrodružstvá a naplánujte si váš výlet do Tanzánie s nami!
Kikuletwa Hotsprings - Kikuletwa Horúce pramene
Vzdialenosť od Moshi: 40 km
Najbližšie 3 dni sme mali stráviť s domácim chalanom, ktorého sme našli cez couchsurfing. Mal byť našim sprievodcom v okolí mesta Moshi. Prvý deň sme sa vybrali kúpať do oázy – The Hot Springs. Cesta tam bola hrboľatá, veľmi prašná. Boli sme uprostred ničoho. Slnko bolo veľmi silné, a tak sme sa už tešili ako sa do tej priezračnej vody hodíme. Keď sme tam dorazili, už z diaľky sme počuli, ako ľudia skáču do vody. Samozrejme, že domáci vyberali vstup 5 dolárov, ale iba od bielych.
Tá oáza bola krásna, množstvo paliem, voda taká čistá, akú som nikdy pred tým nevidel. V momente som sa vyzliekol a hodil sa tam. Miestni tam mali aj taký africký bufet, kde robili jedlo na prírodnom ohni a predávali pivko. No čistá dokonalosť. Náš spoločník sa nekúpal, pretože nevedel plávať a bál sa hĺbky. Tak sa na nás len niekoľko hodín pozeral. Naše odporúčanie na toto miesto je, že ak tam chcete ísť, mali by ste ísť zrána, pretože okolo obeda sa to začína napĺňať turistami.
Memorial Market - Pamätný trh
Keď sme sa dokúpali, išli sme naspäť do mesta Moshi, pozrieť najväčší miestny trh – Memorial market. Keď sme dorazili do Memorial marketu, nikdy som nevidel toľko blbostí na jednom mieste. Predávali tam vlajky od Calgary flames až po florbalové dresy z 3 anglickej ligy. Všade to isté…Tričká, ktoré sa dovážali z Európy, dresy, topánky, klobúky,… Tento trh sme veľmi rýchlo vybavili a presunuli sme sa na trh s ovocím. Chceli sme okoštovať snáď každé ovocie, pretože sme vedeli, že jeho chuť bude vynikajúca. Z trhu sme ši s plnou taškou s papájou, mangom, melónom a banánmi. Mne osobne najviac chutilo mango z Kene, ktoré definitívne odporúčam.
Materuni Waterfalls - Materuni vodopády
Vzdialenosť od Moshi: 13 km
Mimochodom, ten náš kamarát z Moshi sa volal Hillary. S Hillarym sme sa na tento deň dohodli, že o 9 ráno nás bude čakať pred hostelom. Nanešťastie sa mu pokazilo auto, tak sme museli ísť k vodopádom Materuni na vlastnú päsť. Musím uznať, že som bol aj veľmi rád že sa mu to auto pokazilo, pretože tak dobrodružnú cestu som ja osobne ešte nikdy nezažil. Vyrazili sme z hostela, zobrali sme si tuk-tuk na hlavnú stanicu. Tam sme nasadli na autobus, ktorý nás vyložil neďaleko Materuni. Aktivisti na stanici nás posadili do posledného autobusu v rade, tak sme v ňom čakali, až pokým samozrejme nebol úplne natrieskaný, aby šofér čo najviac zarobil. Mimochodom, cesty v autobuse dala dala sa pohybovali asi okolo 1 USD na osobu za cestu. Po hodine čakania v horúcom autobuse, otrávení od staničných predavačov čohokoľvek, sme konečne vyrazili. Ako sme vychádzali von z mesta, cesta bola horšia a horšia. Nakoniec to nemalo s cestou nič spoločné, ale bola to sranda. Dala dala nás vysadila 7 km od vodopádov, tak nám neostávalo nič iné, ako ísť peši. Motorkový taxík Boda boda sme na tej ceste riskovať nechceli.
Ako sme išli k vodopádom, miestni dedinčania vybehovali na cestu ako keby prvýkrát vidia turistov. Mávali nám, obzerali sa po nás, no pre nás to bol tiež zážitok. Sem-tam prišlo ku nám dieťa s natrčenou rukou a čakalo od nás peniaze. Z ničoho nič prišiel ku nám asi 16-ročný chalan, že nás zavedie k vodopádom. Poznal jednu skratku, tak sme išli s ním. Po ceste sme mali krásny výhľad na banánové doliny a mesto Moshi. Popri ceste nás sprevádzal aj malinky potôčik. Potvrdenie o zaplatení vstupu nám na pol ceste skontrolovala rendžerka v ružových teplákoch (veď sme boli v osade) a čoskoro sme spoza kopca počuli burácajúcu vodu. Vedeli sme, že vodopád je nablízku. Bol krásny, nečakal som že bude až taký obrovský. Chcel som sa tam aj okúpať, ale voda bola strašne studená, tak som si dal paštékový chleba a vychutnával si tu krásu.
Materuni vodopády na bicykli
Objavte dedinku Materuni s mladou agentúrou One Bike! Jazda trvá okolo 30 minút, popri ktorej si vychutnáte krásnu prírodu. Navyše, takto prispejete k ochrane životného prostredia a podporíte lokálnu komunitu!
Čítajte viac
Kávové plantáže a výroba kávy
Mladý chalan – Flavián nám povedal, že jeho bratia vyrábajú aj organickú kávu, že či sa nechceme ísť pozrieť. Samozrejme, že sme súhlasili. Doviedol nás k ním domov. Zoznámili sme sa s jeho bratmi a bratrancami a kamarátmi a začali nám všetko dopodrobna vysvetľovať o výrobe kávy. Po teoretickom vysvetľovaní prišla na rad praktická výroba kávy. Od samotného natrhania až po praženie sme si spravili vlastnú kávu, ktorú sme si zobrali so sebou aj do Dánska. Pri každom procese výroby kávy chalani spievali, tancovali do rytmu, celé to bolo super. Po exkurzii sme sa vybrali naspať do mesta Moshi.
Po ceste som našiel rozbitú budovu pred ktorou sa zdržiavali miestni dedinčania. Vošiel som zo zvedavosti dnu a na moje milé prekvapenie to bola krčma. Mali na výber až jeden druh piva. Domáce banánové pivo. Jedno som si zo zvedavosti vypýtal. Čakal som že mi ho aspoň dajú vo fľaške alebo v pohári, no dali mi ho v asi litrovom “kýbli‘’. Okoštoval som ho a nastalo v mojom žalúdku peklo. Nikdy v živote som nič horšie nepil, nedá sa to slovami opísať ako to chutilo. Ľudia v krčme sa hneď začali smiať. Oni si to tam pili jedna radosť, staré ženy sa na mne veľmi zabávali.
Ako sme dorazili do dedinky Materuni, zistili sme že nám nejde žiaden autobus, pretože bola nedeľa a budeme musieť absolvovať cestu peši. Vôbec nám to nevadilo, pretože cesta bola krásna. Po okolí boli samé bananovníky, milí dedinčania, ktorí nám kývali, pýtali sa nás, ako sa máme, odkiaľ sme, a podobne. Bolo to veľmi milé a priateľské. Tak skvelých ľudí ako tu som nikdy nestretol. Z ničoho nič nás zastavilo jedno auto, bol to farár ktorý išiel z omše na faru, že nás hodí niekoľko kilometrov bližšie k mestu. Samozrejme že sme súhlasili. Zaviezol nás asi 7 km od mesta Moshi a ďalej sme pokračovali opäť peši. Po niekoľkých minútach nás zastavilo ďalšie auto, pickup. Ponúkol sa, či nechceme pomoc a zviesť do mesta. Bez váhania sme naskočili a išli. Nechcelo sa nám veriť, že by nás niekto odviezol zadarmo.
Lokálna základná škola
Hillary nám dohodol v miestnej základnej škole, že môžeme učiť malé deti niečo o športoch a živote v Európe. Keď sme prišli do školy, na stretnutí s riaditeľkou sme zistili, že v priemere je v triede 80 žiakov. Na to sme fakt neboli pripravení. Deti sedeli natlačené v laviciach tak, aby sa ich zmestilo čo najviac. V škole nemali žiadne počítače ani iné elektronické zariadenie. Na všetko museli stačiť len papiere, perá, tabule a kriedy.
Hneď ako sme sa objavili v škole, už sme mali na rukách zavesených každý po 5 malých okatých černoškov. Všetci mali povinné uniformy, a hneď ako sme prišli do triedy, začali nám spievať uvítaciu pesničku. Boli nesmierne šťastní. Nie z toho, že zdržíme hodinu, ale z toho, že mohli počuť o časti sveta, o ktorej vedeli veľmi málo. Nepoznali hokej, nevedeli, že máme v Európe 4 ročné obdobia alebo že existuje nejaké Slovensko. Deťom išla angličtina veľmi dobre, sem-tam im tlmočila pani učiteľka. Naskytli sa nám aj pohľady na neposlušných žiakov, kľačiacich pred tabuľou. Pani učiteľky mali pri sebe aj palice, takže režim bol prísny. Z toho, čo sme videli však môžem potvrdiť, že učitelia boli veľmi oddaní tomu, čo robili a snažili sa deti vzdelať najlepšie, ako vedeli.
Odučili sme si tri hodiny. Potom cez prestávku sme sa spolu pofotili a zahrali sme si ich najobľúbenejší šport – futbal. Bol som veľmi šťastný, že som sa zúčastnil tejto aktivity a mohol som obohatiť vedomosti detí. Aj som si uvedomil, aké šťastie vlastne my – narodení v Európe máme. Ak sa rozhodnete navštíviť lokálnu školu, prineste deťom nejakú drobosť, veľmi sa potešia!
Lake Chala - Jazero Chala
Vzdialenosť od Moshi: 51 km
Po troch odučených hodinách o Európe sme išli smer jazero Chala, ktoré sa nachádza na hranici Tanzánia – Keňa. Hillary prišiel po nás. Cestovali sme tam autom asi hodinku a pol. Párkrát sme poblúdili, ale nakoniec sme úspešne dorazili. Ako sme sa blížili k jazeru, bola tam veľká stopka. Zastavili sme, z domčeka vybehla jedna žena, že pokiaľ chceme ísť k jazeru, musíme zaplatiť vstup za ľudí a auto. Veľmi nás to nahnevalo, pretože sme nikde nečítali, že sa tam musí platiť. Nechali sme tam dokopy 60 USD. No hold, mali sme smolu, pred niekoľkými týždňami sa stalo toto miesto prírodnou rezerváciou. Ako sme sa blížili k jazeru, z ničoho nič prišla za nami ďalšia žena, a opýtala sa nás či chceme ísť aj k vode. Povedali sme jej samozrejme, že áno. Tak vytiahla obrovskú knihu, a už to išlo, platenie. Ďalších 5 USD na osobu. (nemali sme ani poňatia, že to bol súkromný pozemok) Už som mal vážne nervy, že za všetko si tu pýtajú peniaze. No nevadí, nenechám si pokaziť deň len skrz peniaze. Tie boli aj budú haha 😀
Keď sme schádzali k jazeru, všade boli obrovské nápisy “Zákaz kúpania, hlboká voda’’. Taktiež sme si museli dávať pozor aj na veľmi jedovaté hady. Cesta bola strmá ale krásna. Prišli sme k jazeru, voda bola čisto modrá, Výhľad bol nádherný. Ihneď som sa dal do plaviek, zbadal som jeden zlomený strom, a aj cez tie všetky zákazy som tam skákal do vody. Ak máte ambíciu ísť na Keňské hranice, môžete ísť okolo jazera. My sme však v tento horúci deň uprednostnili osviežujúce drinky a plávanie pred dlhou a nudnou prechádzkou.
To bol náš posledný výlet na severe Tanzánie, v regióne Kilimanjaro. Jednoznačne vám tieto aktivity odporúčame. V tomto regióne na vás čaká prírodná varieta, milí a nápomocí ľudia a celkom málo turistov. Preto si vychutnáte autentický tanzánsky život.
Pozrite si naše prvé VLOGY
Ak máte nejaké otázky ohľadom spomenutých aktivít, kontaktujte nás na info@davidharing.net